"Téma a situácia, v ktorej ju chcem prezentovať si vyžaduje formu.
Mám rád všetky autorské polohy, okrem polohy ´mŕtvy chrobák´," takto pre TASR okomentoval svoju autorskú rozmanitosť tvorca divadelných hier, poviedok, románov či komentárov.
Silvester Lavrík sa narodil 24. januára 1964 v Spišskom Štiavniku. Po
absolvovaní Pedagogickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Prešove
pôsobil ako učiteľ slovenčiny a výtvarnej výchovy. V roku 1991 založil v
Bánovciach nad Bebravou amatérske divadelné združenia BáPoDi - Bánovské
pokútne divadlo, v ktorom dodnes pôsobí ako jeho kmeňový autor a
režisér.
"Vplyv na moje smerovanie venovať sa divadlu a literatúre mal ako
prvý triedny učiteľ a slovenčinár na základnej škole v Spišskom
Štiavniku, pán Hanáček, po ňom riaditeľ popradského gymnázia a veľký
divadelník Augustín Kuchár a významne do môjho osobnostného smerovania
prevraveli aj učitelia z prešovskej univerzity Karol Horák, Stanislav
Rakús či Dušan Srvátka," zaspomínal si Lavrík na ľudí, ktorí mali na neho výrazný vplyv.
Absolvoval aj štúdium divadelnej réžie na Vysokej škole múzických umení
(VŠMU) v Bratislave, kde zažil ďalšie vzácne a vplyvné stretnutia s
Vladimírom Strniskom, Martinom Porubjakom, Vladimírom Štefkom a Milanom
Lasicom.
K literatúre mal však blízko už od detstva. "Odmala som čítal ako
lykožrút. Cez všetko, čo sa mi dostalo pod ruku a voňalo buničinou, som
sa musel a chcel prehrýzť. Moje ranné čitateľské zážitky sú spojené s
antológiou rozprávok od bratov Grimmovcov, u nás vyšla pod názvom Smolný
Peter a dostal som ju pod stromček. A potom to už išlo rýchlo a
zbesilo, tak ako to predpisoval zoznam povinného čítania, čo mimochodom
nebol vôbec zlý koncept výučby literatúry, len málokde a málokedy bol
dobre realizovaný. Neskôr sa pridali autori ako Klapka, Lodge, Márquez,
Heller, Trumbo, bratia Strugackí, Lem či Vonegut jr.," priblížil dramatik a prozaik.
Ako režisér pracoval v Slovenskom rozhlase, v divadlách v New Yorku,
Ľvove, Budapešti, Prahe, Brne, Českých Budějoviciach, Ostrave,
Bratislave, Banskej Bystrici, Trnave či v Martine. Od roku 2000 bol
umeleckým šéfom Mestského divadla Zlín. V rokoch 2005 - 2009 zastával
post riaditeľa Rádia Devín a v rokoch 2009 – 2011 pôsobil ako projektový
manažér Rádia Litera a Rádia Klasika. V súčasnosti je riaditeľom
Základnej umeleckej školy Dezidera Kardoša v Bánovciach nad Bebravou a
na Divadelnej fakulte VŠMU externe vedie ateliér autorského divadla.
Jeho divadelná hra Katarína (1995) získala prvé miesto počas udeľovania
Cien Alfreda Radoka v roku 1996. Cenu Ministerstva kultúry SR Za tvorivý
čin roka dostal za hru Zátišie s matkou (1996). Rovnakého ocenenia sa
spolu s Karolom Horváthom dočkal aj v roku 1999 za úpravu textu
Hájnikova žena. Prvé miesto s divadelnou hrou Uschni láska moja obsadil v
súťaži Dráma 2000. Medzi jeho ďalšie divadelné hry patria Svety za
dedinou (1999), Sota (2001), Valašské remazúry (2001), či Žltá, žltá
ľalia (2003).
Ako prozaik debutoval v roku 2002 zbierkou poviedok Allegro barbaro. O
dva roky neskôr vydal novelu Villa Lola. V roku 2005 sa predstavil
zbierkou poviedok Zlodeji a nasledujúci rok zbierkou prozaických textov
Perokresba.
Prvý román s názvom Zu, ktorý sa dostal do finálovej desiatky literárnej
súťaže Anasoft litera, vydal v roku 2011. O rok neskôr mu vyšiel
poviedkový román Naivné modlitby.
Výrazne zarezonoval jeho historický román Nedeľné šachy s Tisom (2016),
ktorý sa tiež ocitol vo finálovej desiatke Anasoft litery (2017). V roku
2018 dostal za román Cenu Jána Johanidesa. K historickej téme sa vrátil
aj v románe Posledná (k&k) barónka z roku 2019.
Dej románu Nedeľné šachy s Tisom sa odohráva počas vojnovej Slovenskej
republiky (1939 - 1945). V Poslednej (k&k) barónke zasa opísal osud
barónky Margity Czóbelovej, ktorá žila v rokoch 1891 – 1972. Na otázku
ako sa dejinné udalosti vojnovej Slovenskej republiky či komunistického
totalitného Československa odrážajú na našej súčasnosti, Lavrík
odpovedal: "Ako neliečený vred, zanedbaná duševná hygiena a úporne ututlávané rodinné tajomstvá."
Detskému čitateľovi venoval knihy Ester a Albatros (2004), Ester a
Turáci (2012) a Ježko a iné prskavky (2011), ktoré napísal a ilustroval
pod pseudonymom Hana Naglik.
V súčasnosti ide rukopis jeho nového románu Predpoveď na zajtra na prvú
korektúru. Zaoberá sa vyhliadkami obyvateľov Slovenskej republiky na
najbližších päťdesiat rokov. "V týchto dňoch s Borisom Lenkom, Milošom
Železňákom, Jánom Boleslavom Kladivom a Táňou Pauhofovou dokončujeme
audionahrávku hudobno-slovného diela, ktoré pracovne nazývame Striptíz
nepoučiteľnej krásy," doplnil pre TASR Silvester Lavrík.